Weka Wetzikon, ktorá ponúkla najnižšiu cenu. Vozidlá FBW - Oerlikon mali podvozok od firmy Franz Brozincević & Cie., Wetzikon (FBW), karosériu vyrobila továreň Tüscher & Co., Zürich a elektrická výzbroj pochádzala od firmy Maschinenfabrik Oerlikon (MFO), Zürich. Trolejbusy boli dokončené v januári 1945, kvôli vojnovým udalostiam však bola firma Weka požiadaná, aby trolejbusy do skončenia druhej svetovej vojny uskladnila. Vozidlá nakoniec dorazili do Bratislavy až na jar 1947.
Séria | Typ | Evidenčné čísla | Rok výroby | Sprevádzkovanie | Vyraďovanie | Počet |
---|---|---|---|---|---|---|
1. |
FBW - Oerlikon |
75–80 |
1944 – 1945 |
1947 |
od 1963 |
6 |
Spolu: |
1944 – 1945 |
6 |
Dĺžka: | 10180 mm |
Šírka: | 2400 mm |
Výška: | 3250 mm |
Počet dverí: | 2 + 1 manipulačné pre vodiča |
Počet miest na sedenie: | 30 + 1 |
Počet miest na státie: | 40 |
Celkový počet miest: | 70 + 1 |
Pohotovostná hmotnosť: | 8050 kg |
Elektrická výzbroj: | Oerlikon, stýkačová |
Motor: | Oerlikon (600 V) |
Výkon motora: | 81 kW |
Počet motorov: | 1 |
Celkový výkon: | 81 kW |
Maximálna rýchlosť: | 52,5 km/h |
Vstup do interiéru s pozdĺžnym usporiadaním sedadiel umožňovalo dvojo dvojdielnych mechanicky ovládaných dverí. Do kabíny vodiča oddelenej od priestoru cestujúcich drevenou stenou s modrými sklami viedli z pravej strany manipulačné dvere. Vetranie salónu zabezpečovali bočné polospúšťacie okná, u vodiča otvárateľné čelné okná. Interiér vykurovali odporové telesá pod sedadlami. Žiarovkové osvetlenie salónu napájala vozová batéria, prúd k trakčným obvodom privádzali tyčové zberače s automatickými sťahovákmi na zadnom čele. Vyfarbenie trolejbusu bolo tmavočerveno-krémové, pričom krémová bola aj celá strešná časť.
Trolejbusy neprešli zásadnejšími úpravami. V roku 1952 prešli všetky vozidlá generálnou opravou. V rokoch 1994 - 2005 bolo v dielňach DPB rekonštruované vozidlo #80 do vystavovateľného stavu, pričom dostalo nový interiér, ktorý je replikou pôvodného.
Jednoduché vozidlá s dobrými jazdnými vlastnosťami slúžili v bratislavskej doprave od 28. augusta 1947 do roku 1963. Nakoľko šlo o kapacitnejšie vozidlá ako trolejbusy MAN - Siemens, spočiatku sa vypravovali najmä tam, kde si situácia vyžadovala prepraviť viac osôb.
Všetky trolejbusy boli vyradené v roku 1963. Po vyradení sa zachovali až štyri trolejbusy u súkromných majiteľov, ktorým boli odpredané. Voz #76 sa nachádzal v Dúbravke, #77 na majeri na Štefanovičovej ulici (pri budove dnešného Ministerstva financií), #78 na Trnávke a #80 vo Vajnoroch. Trolejbusy #76 a 77 boli zošrotované pred rokom 1994, voz #80 je od roku 1994 vedený ako historické vozidlo a trolejbus #78 sa vrátil do dopravného podniku v roku 2005, pričom jeho časti boli použité pri rekonštrukcii historického vozidla #80.
Vyradením týchto vozidiel začala éra prevádzkovania trolejbusov výlučne československej resp. neskôr českej výrob
Evidenčné číslo: |
|
|||
Typ: | FBW - Oerlikon | |||
Výrobca: | Brozincevič, Tüscher & Co. Zürich, Oerlikon | |||
Rok výroby: | 1944 - 1945 | |||
Sprevádzkovanie: | 1947 | |||
Vozovňa: | Trnávka | |||
Rekonštrukcie a úpravy: | GO (1952) Rekonštrukcia na historické vozidlo (199x - 2005) - vozidlo bolo rekonštruované do vystavovateľnej podoby bez elektrickej výzbroje. |
|||
Iné údaje: | Po vyradení v roku 1963 sa dostal do rúk súkromného majiteľa vo Vajnoroch, odkiaľ bol v roku 1994 prevezený do areálu vozovne Trnávka. Pôvodne mal byť rekonštruovaný do roku 1995, ale jeho rekonštrukcia sa na dlhý čas zastavila. V roku 2005 boli pri oprave tohto trolejbusu použité diely z trolejbusu #78. |
sučasni majitel dpb bratislava